Vedomé stravovanie je súčasťou holistického prístupu k stravovaniu, ktorý kladie dôraz na uvedomelé prežívanie aktu jedenia, na lepšie poznanie nášho tela a rozvíjanie intuície ohľadom prirodzených potrieb nášho tela. Zároveň dbá na uvedomelý výber potravín založený na vedecky podložených informáciách o jednotlivých potravinách, ktoré kupujeme.
Táto prax sa inšpiruje viacerými technikami práce s mysľou, zvlášť mindfulness (niekedy sa prekladá ako všímavosť alebo vedomá pozornosť). Ide o stav vedomia, ktorý sa zameriava na prítomnosť, na všímavé nesúdiace prežívanie každodenných skúseností. V našom prípade pôjde napríklad o pozorovanie pocitov hladu a sýtosti či pozorné vnímanie chutí a vôní obľúbeného jedla či nápoja.
Základom vedomého stravovania je dôsledné poznávanie a hlboké sebapoznanie, ktoré sú v skutočnosti významnou súčasťou optimalizácie nášho zdravotného stavu. Tento prístup je zároveň osobným prebratím zodpovednosti za vlastné potravinové voľby i za stav vlastného tela i mysle. Sebapoznanie je postupný proces, ktorý začína seba-pozorovaním. Spoznávame, ako funguje naša myseľ, ako reaguje naše živé telo, čo hýbe našimi emóciami. Učíme sa rozpoznávať automatické programy a negatívne myšlienky, ktoré nám škodia. V našom prípade sa budeme orientovať na tie, ktoré sa viažu na nezdravé, teda nevedomé (automatické, zvykové) stravovacie návyky.
Môžete si položiť otázku, prečo hovoríme o vedomom stravovaní: veď sme predsa stále vedomí, teda pokiaľ nespíme alebo nie sme v bezvedomí. No nie je to úplne pravda. Tento pojem si veda vypožičiava zo spirituality, kde má toto slovo oveľa hlbší význam. Ten pochopíme, pokiaľ si začneme pozornejšie všímať povahu vlastnej mysle.
Indická tradícia o ľudskej mysli hovorí, že je ako bláznivá neposedná a nepokojná opica, ktorá je navyše šialená a opilá. Robí okolo seba veľký hluk a zmätok, neustále preskakuje z témy na tému, z minulosti do budúcnosti, z predstavy na predstavu, od jednej túžby ku druhej a nikdy sa neutíši. Nikdy nie je prítomná pri tom, čo sa aktuálne deje. Buď sa trápi predstavami o budúcnosti, ktorá ešte nie je alebo je ponorená v minulých krivdách či nostalgii. Nie je si plne vedomá toho, čo práve JE, tu a teraz. Myseľ, ktorá je v tomto zmysle slova nevedomá, funguje na automatických programoch a na zvykovom správaní. Naše reakcie sú založené na neuvedomelých vzorcoch správania, myslenia a cítenia; a keďže si ich neuvedomujeme, mnohokrát hrajú v náš neprospech.
Výborný spôsob, ako sa stať vedomým, je sústrediť sa na prežívanie prítomného okamihu. Keby sme dokázali byť si plne vedomí prítomného okamihu, nemuseli by sme prežívať stres a strach, nemuseli by sme neustále riešiť svoje problémy.
Byť vedomý znamená byť prítomný. Tu a teraz. Byť vedomý znamená byť bdelý, byť pozorný.
Rôzne tradície ponúkajú podobné techniky, ktoré učia vedomej pozornosti voči prítomnosti. Pomáhajú nám lepšie sa koncentrovať na veci a situácie, ktoré práve prežívame. Sú to rôzne formy meditácií, relaxačné techniky či variácie známej techniky mindfulness. Používané techniky sa postupne zautomatizujú a prinesú výraznú zmenu v kvalite nášho osobného života. Technika mindfulness je už roky vedecky potvrdená a dnes sa úspešne využíva ako alternatívna liečba depresií alebo detí s ADHD (hyperaktivita a porucha pozornosti). V našom prípade je tiež efektívna pri probléme emocionálneho či nevedomého jedenia.
• Buďte mysľou plne prítomní a sústredení na akt jedenia. Zamerajte sa na chuť, vôňu, textúru a farbu jedla, venujete mu svoju úplnú pozornosť. Znamená to aj to, že vypnete televízor, telefón a počítač. Užite si príjemného osamenia alebo radostného zdieľania sa so svojimi blízkymi.
• Vedome sa rozhodujte o tom, čím nakŕmite svoje bunky, svoj črevný mikrobióm a seba. Rozhodnutia robte na základe intuície, ktorú však podporíte pravdivými vedeckými faktami o tom, čo je pre nás zdravé a čo nie je. Nenechajte sa manipulovať reklamami, obchodnými trikmi, ani zvýrazňovačami chutí v ultra-spracovaných potravinách.
• Učte sa rozpoznávať prirodzené signály svojho tela, napríklad už prvé príznaky hladu a sýtosti. Pomôže vám to jesť len vtedy, keď ste skutočne hladní a zastaviť sa, keď má vaše telo dosť.
• Jedzte pomaly. Pomalé prežúvanie a vychutnávanie si prítomného okamihu s vašim obľúbeným jedlom či nápojom pomáha vášmu telu lepšie absorbovať potrebné živiny a zároveň lepšie rozpoznať pocit sýtosti.
• Identifikujte u seba znaky emocionálneho či nevedomého jedenia. Pozorujte, ako u vás fungujú nefunkčné emocionálne vzorce, ktoré sa viažu na nezdravé stravovacie návyky. Vedome sa rozhodnite jesť na základe skutočnej fyzickej potreby namiesto nejasných emocionálnych impulzov.
• Odmietnite pocity viny. Neviňte sa za stravovacie prehrešky. To je základný krok k zdravému vzťahu k vlastnému telu a zdravému stravovaniu. Pocity viny často sprevádzajú rovnako deštruktívne pocity seba-ľútosti či seba-nenávisti. Dôležité je ich uvidieť (vedieť o ich mechanizmoch) a rozhodnúť sa im "neveriť", neprikladať im dôležitosť.
• Súcit a vedomá pozornosť voči telu vám prinesie seba-prijatie a uzdravenie vášho vzťahu k vlastnému telu. Telo má rado uvedomelú pozornosť a odvďačí sa vám.
• Vytvoríte si zdravšie a vyváženejšie vzťahy so stravou a naučíte sa jedlo vnímať bez zbytočných súdov a pocitov viny.
• Vedomé stravovanie u vás podporí zdravé chudnutie tým, že umožňuje lepšie poznať a prijať vlastné telo a jeho potreby. Častokrát sa upravia aj chute: začnú nám viacej chutiť prirodzené a celé potraviny a prestávajú chutiť neprirodzené chute v podobe ultra-spracovaných potravín.
• Pomalé a vedomé jedenie u vás podporí lepšie trávenie a vstrebávanie živín zo stravy.
• Rozpoznávanie signálov sýtosti a hladu vám pomôže obmedziť prejedanie a optimalizovať stravovacie návyky.
Emocionálne jedenie je termín používaný na opis neoptimálneho stravovacieho správania spojeného s nepríjemnými emocionálnymi stavmi a reakciami. Ľudia sa často uchyľujú k jedlu ako spôsobu, ako zvládať stres, úzkosť, smútok alebo iné nepríjemné emócie. Emocionálne jedenie zapríčiňujú rôzne faktory, vrátane psychologických, emocionálnych a environmentálnych vplyvov. Emocionálni jedáci majú tendenciu preferovať určité potraviny, ktoré im poskytujú potešenie alebo úľavu. Najčastejšie sa jedná o ultra-spracované potraviny, ktoré sú špeciálne priemyselne vyvinuté na to, aby provokovali naše chuťové poháriky a aby sme ich čo najviac zjedli (čokoládové tyčinky, čipsy, zmrzlina a pod.)
Emocionálne jedenie často nie je spojené s hladom, ale skôr s túžbou po potešení alebo úľave od nepohodlia. Jedlo je v týchto prípadoch emocionálnou kompenzáciou. Emocionálni jedáci robia neraz impulzívne stravovacie rozhodnutia; rýchlo konzumujú veľké množstvá jedla, často nevedome, bez premýšľania o dôsledkoch. Potom zvyčajne nastúpi hlodavý pocit viny a zahanbenie. V pozadí problému je nevedomý naučený vzorec správania, akýsi program, ktorý nás ovláda a ktorého si bežne nie sme vedomí. Je preto dôležité identifikovať situácie alebo emocionálne stavy, ktoré vedú k emocionálnemu jedeniu a prejedaniu sa. Skutočne nápomocné sú tiež techniky, ktoré slúžia na to, aby sme sa vedeli lepšie vyrovnať s nepohodlnými emóciami (meditácia, mindfulness, relaxačné techniky alebo hľadanie podpory od priateľov alebo rodiny). Učme sa byť viac prítomní a vedomí si svojich emócií a stravovacích návykov.
Ak vás zaujala metóda vedomého stravovania, radi vás budeme na vašej ceste k uzdraveniu vašich stravovacích návykov kvalifikovane sprevádzať. Kontaktujte nás tu.
Naše telo sa skladá v priemere z 30 biliónov buniek, pričom rôzne typy buniek majú rozličnú špecializáciu, funkciu a účel. Od neurónov v mozgu po červené krvinky, ktoré roznášajú kyslík po celom tele. Každá bunka zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní rovnovážneho stavu organizmu. Bunky spolu neustále vzájomne komunikujú, a to i na obrovské vzdialenosti. Práve v tomto momente si vaše bunky vymieňajú milióny správ za pomoci nespočetných signálnych molekúl. Je to dokonale inteligentný, veľkolepý systém! A vedeli ste, že keď izolujeme živú bunku nášho tela a dáme ju do skúmavky, je schopná žiť ďalej sama ako jednobunkový organizmus? Každá naša bunka je malá živá bytosť osebe!
Telo, ktoré zažívame ako naše telo, v skutočnosti ani nie je „naším“. Evolúcia ho vytvorila v priebehu nepredstaviteľne dlhého procesu, v ktorom sa utvárali stále komplexnejšie biologické, vzájomne prospešné vzťahy. Doslova sme komunitou života... Obsahujeme 10 krát viacej baktérií než vlastných buniek! Sú všade, na našej pokožke, na slizniciach našich čriev... Sme v podstate mikrobiálny organizmus. A nie sú to žiadni neželaní nájomníci. Medzi našimi bunkami a mikróbmi prebieha neustála živá komunikácia. Bez týchto mikroskopických priateľov by sme nemohli existovať, bez ich pomoci by naše bunky nemali dostatok potrebných látok a nemohli by správne fungovať. To isté platí o nespočetných množstvách vírusov a plesní, ktoré rovnako nevyhnutne potrebujeme k životu, hoci o celej komplexite tohto úžasného biologického systému vieme stále relatívne málo. Vieme však, že tu funguje krásna symbióza, harmonický súzvuk – teda, pokiaľ je naše telo v rovnováhe...
Sme komunitou života. Zistenie, že „ja“ som vlastne „my“ dosť zásadne mení optiku. Ako sa môžeme pozerať na vlastné telo tak ako doteraz? Ako sa k nemu môžeme správať naďalej necitlivo? Prečo mu nedopriať to, čo je preň prirodzené a čo potrebuje: zdravé jedlo, oddych a spánok? Veď ani nepatrí nám. Je to dokonalý malý vesmír osebe. Je možné tento svet neviditeľných priateľov, vďaka ktorým žijeme, nemilovať? Je možné s ním nesúcitiť a nechrániť ho? Tak ako vonkajší svet, je to dokonalý ekosystém, ktorý dokáže regulovať a doslova uzdravovať sám seba.
Žiaľ, podobne ako s prírodou okolo nás, ktorej sme neoddeliteľnou súčasťou, aj dokonalý mikro-svet nášho tela sme my, ľudia, svojou ne-racionálnou činnosťou vyhodili z rovnováhy. Dôsledky vidíme všade okolo seba: prudký nárast autoimunitných chorôb, cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny, depresií a iných psychických problémov. Vedci s istotou dokázali priamu súvislosť medzi devastáciou nášho črevného mikrobiómu (antibiotikami, konzumáciou ultra-spracovaných potravín, junk-foodu a najmä stresom) a všetkými vyššie zmienenými chorobami – áno, vrátane depresie či dokonca autizmu. Narušujeme prirodzenú rovnováhu svojho tela i mysle, podobne ako sme narušili rovnováhu celého zemského ekosystému. K tejto prirodzenej rovnováhe sa potrebujeme navrátiť: redukciou stresu, seba-poznaním, zdravou stravou a zdravým životným štýlom.
Esenciálna môže byť aj zmena vnímania - nevnímať telo len ako nástroj, ktorý nám má pomôcť dosahovať naše ciele, ale vnímať ho ako hodnotu osebe, ako spoločenstvo inteligentného života mirkoorganizmov a buniek, ako obdivuhodný mikrokozmos, ktorý si vážime, milujeme a chránime.
Pre tých z vás, ktorí majú tendenciu k hlbšiemu sebaskúmaniu a chuť na malé existenciálne experimentovanie, existuje možnosť ešte dôslednejšie preskúmať súvislosti medzi zdravím, stravou, životným štýlom, svojimi vedomými i nevedomými mentálnymi programami a svojim hlbším či bytostným Ja (Jungovsky povedané).
Moja vlastná osobná cesta (trauma, stres, zdravotné problémy) ma priviedla k záujmu o vzťah spirituality a zdravého životného štýlu. Úcta, obdiv a láska k životu ma nabádajú uctiť si vlastné telo – vlastné bunky i spriatelené organizmy, s ktorými tvorím biologickú jednotu. Zdravá strava významne prispieva k ich aj mojej spokojnosti. Na ceste k celkovému uzdraveniu, na ceste k šťastnému telu i šťastnej mysli, však zohráva významnú rolu aj objavenie hlbšej osobnej dimenzie, na ktorej vyjadrenie niekedy používame slovo spiritualita. Spiritualita bola témou mojej doktorandskej práce z filozofie (konkrétne z fenomenológie mystiky). Záujem o seriózny odborný i osobný výskum tejto existenciálne významnej témy ma nikdy neopustil a problematike sa stále s vášňou venujem.
Celostný prístup k nášmu bytiu znamená zohľadňovať potreby a skúsenosti tela, psychiky i transcendentnej dimenzie v nás (niekedy sa používa pojem duch, ale pojmy vôbec nie sú dôležité – dôležitá je skúsenosť) a špecifické súvislosti medzi nimi. Tento prístup pôsobí prirodzene integrujúco a uzdravujúco.
• Spiritualita je skúsenostné poznanie existenciálne závažných právd. Popisuje osobnú skúsenosť človeka s odkrývaním svojho pôvodu, identity a zmyslu života. Dôraz je na slove skúsenosť. Spiritualita predstavuje hlbšiu rovinu sebapoznania, je súčasťou našej integrálnej celistvosti.
Jana
Zaujala vás existenciálna súvislosť zdravia a spirituality? Chcete sa do toho hlbšie ponoriť?
Oblasti, ktoré obsahujú zaujímavé prieniky vedeckého a spirituálneho pohľadu na svet sú v súčasnosti mnohé. Spomeniem tie, ktoré považujem za filozoficky a prakticky najvýznamnejšie: oblasť alternatívnych terapií a medicíny, oblasť neurológie, fyziky a biochémie. V tejto aj nasledujúcej stati rozvediem bližšie vybrané súvislosti aj na základe niekoľkých príkladov z konkrétnych oblastí výskumu.
Jednou z najprirodzenejších oblastí, kde sa dnes prakticky stretáva veda a spiritualita, je oblasť ľudského zdravia. Ako k tomuto stretnutiu došlo? Chorý má jedinú túžbu: po uzdravení. Čoraz viac stretáme ľudí, ktorí prestávajú dôverovať klasickému modelu západnej medicíny, ktorá bola vystavaná na materialisticko-mechanistickom obraze človeka, a to z jednoduchého dôvodu: tento model nefunguje dobre. So zapojením najmodernejšej techniky je alopatická medicína skutočným majstrom technických zručností a akútnych zásahov pri zachraňovaní životov, za čo jej náleží patričné uznanie a vďaka. Úspešnú liečbu chronických a civilizačných ochorení – početných autoimunitných ochorení, cukrovky, obezity, rakoviny a pod. –, rovnako ako dlhodobo vyvážený (zdravý) stav organizmu však zabezpečiť nedokáže. Ba viac, súčasné medicínske praktiky – nadmerné užívanie liekov a invazívnych zásahov, finančné výhrady poisťovní a tlaky na lekárov, záujmy farmaceutických koncernov, odmietanie možností alternatívnej liečby, rutinný neosobný a bezkontaktný prístup a zvyšovanie stresovej záťaže pacienta – zdravému rovnovážnemu stavu doslova bránia. V súčasnej dobe sa množia prípady, kedy pacient prejde všetkými dostupnými možnosťami klasickej liečby len preto, aby frustrovaný a poddajný hľadal pomoc alternatívnymi cestami. Mnohé z nich sa však ukážu rovnako nefunkčné a navyše, neekonomické. Niektoré z nich sa naopak osvedčia a prinesú úľavu, dokonca uzdravenie.
Sú prípady, kedy „zázračné uzdravenie“ príde akoby „samo“ alebo sa stáva vecou osobného životného experimentu. Niektoré takéto prípady sa priamo spájajú s praktizovaním spirituality, iné nepriamo, ale všetky „minimálne“ vyžadujú celkovú premenu myslenia.
V roku 1964 prekvapil Norman Cousins lekársku obec, keď sa doslova presmial k zdraviu. Trpel vážnou degeneratívnou poruchou kostí a kĺbov a lekári mu už nedávali nádej. Vtedy si Cousins položil jednoduchú otázku: pokiaľ negatívne emócie mohli spustiť negatívne chemické zmeny v jeho organizme, nemôžu pozitívne emócie privodiť späť pozitívne biochemické reakcie? Zatvoril sa do hotelovej izby oproti nemocnici, v ktorej dovtedy ležal, dostával mega dávky vitamínu C a celé dni sa z plného hrdla smial na komédiách, ktoré si naordinoval ako svoj hlavný liek. Veril, že smiech ho uzdraví. Stalo sa. Dnes už veda vie vcelku dobre zmapovať, ako a prečo smiech (a iné pozitívne emócie, zvlášť súcit a láska) podnecuje regeneračné funkcie v organizme a podporuje optimálne fungujúci imunitný systém.
Rovnako niektorí vedci tvrdia, že dnes už vedia relatívne presne popísať neuro-chemický mechanizmus významu vier – placeba a noceba. Ak verím, že dostávam liek na bolesť, moje bunky sa tomu tvorivo prispôsobia a správne gény sa postarajú o správnu chémiu vo vnútri organizmu – bolesť odchádza, hoci som užil iba placebo. Nech už je individuálny príbeh spontánneho uzdravenia akýkoľvek, pacient sám na sebe zakúsi, že uzdravenie zahŕňa vždy široké súvislosti jeho osobného – emocionálneho, duchovného i hmotného života, a že za vlastné zdravie nesie zodpovednosť v prvom rade on sám.
Celý článok v časopise Ostium: BODYMIND: Niekoľko poznámok ku vzťahu vedy a spirituality